Za zdravím do exotiky

Ak sa dlhodobejšie zaujímate o zdravú výživu, určite ste už niekedy na internete narazili aj na produkty obsahujúce výťažky z exotických rastlín. Keď už vám nič nehovoria názvy ako Açaí či Maqui, možno rozoznáte aspoň v našich končinách trochu známejšiu plodinu – goji. Výrobcovia produktov na báze týchto rastlín sa prevažne oháňajú ich skvelými antioxidačnými či protirakovinovými účinkami. Koľko je toho na ich zázračnom zložení pravdy a čo je dôležitejšie, oplatí sa nám do nich investovať? Prečítajte si, čo majú na adresu exotických bobuľovín povedať seriózne vedecké štúdie: 

Maqui 

Pojmom maqui sa označujú plody rastliny Aristotelia chilensis, vždyzeleného kra s pôvodom v Južnej Amerike (centrálne až južné Chile a západná Argentína), ktorý rastie v húšťavách a jeho výška dosahuje 3 až 5 m. Jeho plodmi sú malé jedlé fialové až čierne bobule s priemerom približne 6 mm.

Zloženie a účinky: 

Z polyfenolických antioxidačných látok maqui obsahuje najmä vysoké hladiny látok s názvom antokyaníny, ktoré sú vlastne prirodzenými farbivami v mnohých druhoch ovocia a zeleniny a majú údajné protirakovinové účinky. Dôležitú úlohu tiež hrajú v prevencii srdcovo-cievnych ochorení. Okrem toho je maqui bohaté na minerálne látky. 100g týchto bobúľ poskytuje 27% dennej dávky vápniku, 28% dennej dávky draslíku a 70% dennej dávky železa. Oproti tomu rastlina obsahuje nízke dávky sodíka, čo sa tiež dá považovať skôr za priaznivé, nakoľko príliš vysoké dávky môžu nepriaznivo ovplyvňovať naše srdce. 

S ohľadom na zloženie by mohli mať bobule ovocia maqui okrem antioxidačných účinkov aj účinky v prevencii zrakových ochorení a vplývať na niektoré typy ľudských leukémií a črevného karcinómu. 

Z komerčných prípravkov na báze maqui nájdeme na trhu napríklad výrobok Maqui Superberry^TM  ktorý je verejnosti predstavovaný ako prípravok s vysokou antioxidačnou schopnosťou, schopný zvyšovať silu organizmu a zlepšovať jeho imunitu.

Açaí 

Rastlina Euterpe oleracea, častejšie nazývaná açaí, je palmový strom s ovocnými plodmi, ktorý rastie na zaplavených pôdach povodia Amazonu a v ďalších oblastiach Strednej a Južnej Ameriky. Palma dosahuje výšku 20-30 m a jej početné konáre nesú každý asi 3-8 strapcov, na ktorých sa nachádza až 900 bobúľ. Bobule açaí sú pomerne veľké, po dozretí nadobúdajú okrúhly tvar s priemerom až 2 cm. Chuť bobúľ sa uvádza ako orieškovitá s jemnými kovovými podtónmi, textúra ako krémová ale zároveň olejnatá. Existujú dve formy týchto bobúľ, s miestnymi názvami „açaí preto“ a „açaí branco“. Açaí preto sa vyznačuje tmavo fialovou až čiernou farbou, zatiaľ čo bobule açaí branco sú olivovo zelené a produkujú krémovejšiu šťavu.

Zloženie a účinky: 

Pri analýze zloženia bobúľ açaí bola okrem už vyššie spomínaných antokyanínov zistená aj prítomnosť vyššieho obsahu fenolových kyselín, ktoré sú tiež považované za silné antioxidanty. Z vitamínov sa u açaí našli hlavne vitamíny skupiny B (B1, B2 a B6), vitamín C a E. Jeho zloženie ešte dopĺňajú minerálne látky (železo, draslík, fosfor, vápnik) a vysoké hladiny kyseliny olejovej a vlákniny. 

Šupka bobúľ açaí spolu s výťažkami zo semien má vazodilatačné účinky (schopnosť rozširovať stenu ciev), čo opäť môže napomáhať prevencii vzniku srdcovo-cievnych ochorení . Vo viacerých štúdiách sa uvádzajú aj protizápalové účinky. Iným štúdiám sa zasa podarilo dokázať aj protirakovinové účinky v zmysle brzdenia ďalšej progresie leukémie. 

V komerčnej sfére sa používa džúsová zmes MonaVie Active TM, ktorej hlavnou zložkou je práve açaí. Výrobca produktu uvádza v popise protizápalové a antioxidačné vlastnosti. Najnovšie sa açaí vyskytuje aj v ďalších formách, ako napríklad tablety, džúsy, koktejly a instantné nápoje v prášku. Medzinárodný záujem smeruje hlavne k druhu açaí preto, pretože je všeobecne viac dostupné.

Goji 

Goji je relatívne nový názov daný rastlinám z čeľade Solanaceae - Lycium barbarum a Lycium chinense, dvom príbuzným druhom s dlhodobou tradíciou v použití ako liečivo a konzumná rastlina vo Východnej Ázii, hlavne v Číne. Od začiatku 21. storočia sa goji začalo pomaly rozširovať z ázijského kontinentu aj do iných častí sveta a dnes je toto ovocie veľmi populárne aj v Európe či Severnej Amerike. L.barbarum je listnatý ker vysoký 1 až 3 metre, L. chinense je o niečo menší. Oválne, oranžové až tmavo červené bobule merajú do 2 cm a majú trpko sladkú chuť.

Zloženie a účinky:

Polysacharidy tvoria kvantitatívne najdôležitejšiu skupinu zložiek tohto ovocia . Ich obsah v tejto rastline je približne 23% celkového zloženia. Druhá veľká skupina látok sú farbivá karotenoidy, ktorých obsah sa zvyšuje počas zrenia. Goji je ďalej pomerne bohaté na vitamíny B1 a B2 a vitamín C. Obsah vitamínu C je 42 mg/100 g, čím je porovnateľný aj s jeho obsahom v čerstvom citrusovom ovocí. Ďalšou dôležitou látkou sú flavonoidy, medzi ktoré patria najmä vyššie spomínané antokyaníny, ďalej látky nazývané izoflavonoidy či taníny. Vyskytli sa aj isté kontroverzné vyhlásenia o možnom obsahu atropínu (jedovatá látka) v tomto ovocí, no tieto vyhlásenia boli neskôr spochybnené a toxicita goji sa nepreukázala. Goji hojne obsahuje aj látku s názvom rutín, ktorá má priaznivé účinky v terapii zvýšenej priepustností malých cievok a zastavovaní drobného krvácania. 

Podobne ako dva vyššie zmieňované druhy ovocia, aj ovociu goji sa pripisujú antioxidačné a protirakovinové účinky. Okrem toho majú údajne preventívne účinky proti zrakovým chorobám a pozitívny vplyv na hladinu krvnej glukózy. 

Goji bobule a produkty sú legálne predávané ako potravina a doplnok stravy v USA a Európe. Tieto produkty však nemôžu byť propagované ako lieky a vyhlásenia o ich liečebných účinkoch sú zakázané.

Môj názor:

Exotické bobuľoviny majú rozhodne svoje výživové čaro. Obsahujú skutočne VEĽA vitamínov a zdraviu prospešných látok a majú potenciál možno nie priamo vyliečiť, ale aspoň napomáhať liečeniu rôznych ochorení. ALE. To predsa dokáže aj naše ovocie, či nie? Čierne ríbezle sú doslova vitamínová bomba a šípky vás zásobia takým množstvom vitamínu C, že ak by sme ho boli schopní všetok vstrebať a uložiť do zásoby (čo samozrejme nemôžeme), stačila by nám jedna porcia šípok aby sme si ňou pokryli týždennú potrebu vitamínu C. Načo teda zbytočne vyhadzovať peniaze za drahé preparáty? Okrem toho by sa všetky štúdie, vrátane tých zmieňovaných dnes, mali vždy brať s veľkou obozretnosťou. Niektoré účinky ovocia sa totiž prejavili až pri obrovských koncentráciách, ktoré my reálne nemáme ako skonzumovať.

Judita Páleníková

Použitá literatúra:

ESCRIBANO-BAILÓN, M.T., et al. Anthocyanins in Berries of Maqui [Aristotelia chilensis (Mol.)Stuntz]. Phytochemical Analysis, 2006, vol. 17, s. 8-14.
SCHRECKINGER, M.E., et al. Berries from South America: A Comprehensive Review on Chemistry Health Potential, and Commercialization. Journal of Medicinal Food, 2010, vol. 13, no. 2, s. 233-246. 15. GALLORI, S., et al. Polyphenolic Constituents of Fruit Pulp of Euterpe oleracea Mart.(Açaí palm). Chromatographia, 2004, vol. 59, s. 739-743.
SCHAUSS, A.G., et al. Phytochemical and Nutrient Composition of the Freeze-Dried Amazonian Palm Berry, Euterpe oleraceae Mart. (Acai). Journal of Agricultural and Food Chemistry, 2006, vol. 54, s. 8598-8603.
PÁLENÍKOVÁ, J. Nie sú bobule ako bobule. Brno, 2011. 73 s. Bakalárska práca na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity. Vedúci práce PaedDr. Věra Bulková Ph.D.